Hebron
Hebron (hebrejsky: חֶבְרוֹן, arabsky: لخليل' al-Chalíl) je mesto v Západnom brehu Jordánu, južne od Jeruzalema, v regióne Júdsko. V meste sídli Hebronská univerzita a Palestínska technická univerzita.
Hebron je pre židov po Jeruzaleme druhým najsvätejším mestom, no ako mesto Abraháma má veľký význam aj pre moslimov a kresťanov. Od Abraháma (Abrahám – priateľ Boží) sa odvodzuje i hebrejský názov mesta Chevron a arabský al-Chalíl, pochádzajúci od slova priateľ.
Mesto patrí medzi najstaršie osídlenia v oblasti Blízkeho východu. V biblických dobách tu žili Chetiti, medzi ktorými žil praotec Abrahám. Za panovania kráľa Dávida bol Hebron hlavným mestom izraelského kráľovstva, až po dobytie Jeruzalema. Po zániku Júdskeho kráľovstva a babylonskom zajatí bol Hebron pod vládou Idumejcov. Ich vládca Herodes nechal nad jaskyňou patriarchov postaviť mauzóleum (dočasne kostol a dnes mešita), ktoré existuje dodnes. Následne mesto spravovala Rímska a po nej Byzantská ríša a v roku 638 ho dobyli Arabi. V roku 1099 Hebron dobyli križiaci a svätyňa sa stala opäť kostolom a od roku 1168 na krátky čas i katedrálou hebronského biskupstva. Od roku 1187 patrilo mesto opäť moslimom, ktorí v roku 1267 zakázali vstup do svätyne Židom i kresťanom, trvajúci 700 rokov (do 1967). Od roku 1517 bolo mesto súčasťou Osmanskej ríše, od roku 1917 pod britskou okupáciou.
Na etnicky a nábožensky zmiešanom území dochádzalo často k nepokojom a násilnostiam. V roku 1929 hebronskí Arabi zabili 67 a zranili 60 Židov. Ostatní obyvatelia židovského pôvodu opustili mesto, no v roku 1931 sa časť z nich vrátila. Britská správa ich však v snahe predísť násilnostiam vysťahovala.
Počas prvej arabsko-izraelskej vojny Hebron obsadila Arabská légia a v rokoch 1948 – 1967 sa stal súčasťou Jordánska. Od šesťdňovej vojny v júli 1967 kontrolovalo mesto izraelská armáda a bola tu obnovená židovská komunita. V súčasnosti patrí do oblasti palestínskej autonómnej správy. Vo februári 1994 radikálny izraelský rabín Baruch Goldstein streľbou usmrtil vo svätyni 29 prítomných moslimov a 125 ich zranil.
Hebron je pre židov po Jeruzaleme druhým najsvätejším mestom, no ako mesto Abraháma má veľký význam aj pre moslimov a kresťanov. Od Abraháma (Abrahám – priateľ Boží) sa odvodzuje i hebrejský názov mesta Chevron a arabský al-Chalíl, pochádzajúci od slova priateľ.
Mesto patrí medzi najstaršie osídlenia v oblasti Blízkeho východu. V biblických dobách tu žili Chetiti, medzi ktorými žil praotec Abrahám. Za panovania kráľa Dávida bol Hebron hlavným mestom izraelského kráľovstva, až po dobytie Jeruzalema. Po zániku Júdskeho kráľovstva a babylonskom zajatí bol Hebron pod vládou Idumejcov. Ich vládca Herodes nechal nad jaskyňou patriarchov postaviť mauzóleum (dočasne kostol a dnes mešita), ktoré existuje dodnes. Následne mesto spravovala Rímska a po nej Byzantská ríša a v roku 638 ho dobyli Arabi. V roku 1099 Hebron dobyli križiaci a svätyňa sa stala opäť kostolom a od roku 1168 na krátky čas i katedrálou hebronského biskupstva. Od roku 1187 patrilo mesto opäť moslimom, ktorí v roku 1267 zakázali vstup do svätyne Židom i kresťanom, trvajúci 700 rokov (do 1967). Od roku 1517 bolo mesto súčasťou Osmanskej ríše, od roku 1917 pod britskou okupáciou.
Na etnicky a nábožensky zmiešanom území dochádzalo často k nepokojom a násilnostiam. V roku 1929 hebronskí Arabi zabili 67 a zranili 60 Židov. Ostatní obyvatelia židovského pôvodu opustili mesto, no v roku 1931 sa časť z nich vrátila. Britská správa ich však v snahe predísť násilnostiam vysťahovala.
Počas prvej arabsko-izraelskej vojny Hebron obsadila Arabská légia a v rokoch 1948 – 1967 sa stal súčasťou Jordánska. Od šesťdňovej vojny v júli 1967 kontrolovalo mesto izraelská armáda a bola tu obnovená židovská komunita. V súčasnosti patrí do oblasti palestínskej autonómnej správy. Vo februári 1994 radikálny izraelský rabín Baruch Goldstein streľbou usmrtil vo svätyni 29 prítomných moslimov a 125 ich zranil.
Mapa - Hebron
Mapa
Country - Palestínske územia
Currency / Jazyk (jazykoveda)
ISO | Currency | Symbol | Significant Figures |
---|---|---|---|
ILS | Nový izraelský šekel (Israeli new shekel) | ₪ | 2 |
ISO | Jazyk (jazykoveda) |
---|---|
AR | Arabčina (Arabic language) |